Naša pani učiteľka nás zobrala na exkurziu do Terchovej koncom mája na 3 dni. Vo štvrtok ráno sme sa všetci stretli na stanici. Niektorí cestovali vlakom prvýkrát, ale v každom našom kupé bolo kopec zábavy. Po dva a pol hodine sme dorazili do Žiliny, odkiaľ sme pokračovali autobusom do Vyšných Kamencov pri Terchovej, kde sme sa ubytovali v penzióne Šuštiak.
Po vybalení a krátkom oddychu sme sa vybrali na lanovku do Vrátnej. Žiaľ, zistili sme až na mieste, že mimo hlavnej sezóny lanovka premáva len od piatka do nedele. Povedali sme si, nevadí, a vybrali sme sa do Terchovej.
Poviem vám, že Terchová je malebná dedinka, v ktorej je čo obdivovať. Najprv sme sa zastavili pri obrovskej soche Juraja Jánošíka. Je to oceľová plastika v nadživotnej veľkosti, merajúca 7,5 metra a jej autorom je akademický sochár Ján Kulich. Socha bola postavená v roku 1988, pri príležitosti 300. výročia smrti tohto slávneho zbojníka a terchovského rodáka.
Potom sme sa chvíľu zabávali na ihrisku, ktoré je v blízkosti sochy, obzreli sme si záhradu s mini ZOO a popri futbalovom štadióne sme prešli k lanovému parku Dino.
Odtiaľ na kofolu (pani učiteľka nás pozvala, bolo to od nej veľmi milé). Cestou do penziónu sme sa zastavili na neskorý obed v reštaurácii Zbojník. Zvyšok dňa sme sa hrali na ihrisku a na trampolíne v areáli penziónu.
Na druhý deň sme dali druhú šancu lanovke. Najprv sme zamierili do Múzea Juraja Jánošíka v Terchovej. V múzeu sme strávili približne hodinu. Bolo to zaujímavé a dozvedeli sme sa veľa o histórii regiónu aj o Jánošíkovi samotnom. Navštívili sme aj Kostol sv. Cyrila a Metoda a v ňom unikátny drevený mechanický betlehem. Následne sme sa presunuli autobusom po známej trase až k lanovke vedúcej na vrch Chleb. Cesta lanovkou trvala asi 10 minút. Hore nás prekvapila hustá hmla, takže z vyhliadky nebolo nič vidieť, ale na druhej strane snežilo, čo bolo na konci mája celkom nezvyčajné a zábavné. Postavili sme si minisnehuliaka a v horskej reštaurácii sme si dali niečo pod zub. Lanovkou sme sa zviezli dolu a autobusom sme sa vrátili do Terchovej. Zvyšok cesty do penziónu sme prešli pešo. Niektorí z nás si zahrali futbal s pánom učiteľom Pinkalským, iní pripravovali drevo na oheň. Večer sme zakončili spoločným opekaním. Strávili sme asi dve hodiny pri ohni, spievali a pochutnávali sme si na špekáčikoch aj iných dobrotách. Atmosféra bola výborná a všetci sme si to užili. Okolo deviatej sme sa pobrali do izieb, unavení, ale spokojní s ďalším vydareným dňom.
V posledný deň sme si po raňajkách pobalili veci, asi hodinku sme sa zabavili vonku, keď konečne svietilo slniečko. Po kontrole izieb sme sa rozlúčili s Terchovou a vydali sme sa na cestu domov. Vo vlaku nám bolo opäť veselo, aj keď sa už pomaly končila naša výprava Po stopách Juraja Jánošíka.
A čo na výlet povedali moji spolužiaci? Tu sú ich hodnotenia:
„Mne sa výlet páčil. Kľudne by som išla na ďalší. :)“
Žiaci 7.A