Milí žiaci, rodičia, kolegyne, kolegovia,
naposledy sme sa s Vami, žiaci osobne stretli 9. marca 2020. Odvtedy uplynuli skoro 3 mesiace. 3 mesiace domáceho, dištančného vzdelávania. 3 mesiace hľadania možností ako najlepšie naučiť, ako efektívne využiť techniku na sprostredkovanie vedomostí, aby sme zlepšili naše zručnosti. 3 mesiace, kedy sa z Vašich rodičov stali učitelia, možno aj mučitelia J Ale uznajme sami, určite si aj oni zaslúžia odmenu. Preto sme im dnes doručili Osvedčenie o ukončení 3 mesačného rýchlo kurzu s názvom: Základné vedomosti z pedagogiky, ktorý organizovala Škola života a pedagogické oddelenie koronavírusu. Držitelia tohto osvedčenia, teda Vaši rodičia, milí žiaci, zvládli na výbornú aj špeciálnu časť 3 mesačného programu s názvom Nemožné Neexistuje J
Vážené pani učiteľky, páni učitelia,
mnohokrát sme si siahli na dno našich psychických i fyzických síl. Rodičia si na vlastnej koži vyskúšali naše povolanie a mnohí z nich zistili, že veru nie ľahkým spôsobom si zarábame na obživu. Spoločne sme to zvládli a dnes skúšame novú organizáciu školy, nové pravidlá, no so starými priateľmi, kolegami. Prijmite, preto pozdrav od predsedníčky OZ Rodičovského združenia pri našej základnej škole Danici Kobydovej .
Čo sa dialo u Vás doma? Ako prebiehali naše dni online vyučovania? Určite si ešte dnes odpoviete na tieto a iné zvedavé otázky v triede s pani učiteľkami, s kamarátmi, spolužiakmi. Už Vám určite chýbali.
Dnešný deň je pre nás všetkých výnimočný, no má ešte aj slávnostnú príchuť. Dnes totiž oslavujeme Medzinárodný deň detí. Tento sviatok nemá vekové ohraničenie, pretože vždy budeme deťmi našich rodičov. Práve rodičia sú tí, ktorí milujú svoje deti, či majú 5, 10, 15, alebo 50 rokov. A rovnako ako v detstve nám chutí byť šťastní a milovaní.
K sviatkom sa dostávajú darčeky, preto verím, že Vás potešíme sladkou čokoládkou Deva. Oslavujte, tešte sa zo zdravia, buďte šťastní a radujte sa z každého nového dňa.
Ďakujem za pozornosť a želám príjemný deň. Eva Horníková
Milan Rúfus, Modlitba za dieťa
Pár krásnych jarí nám pred očami klíčia.
Kým ľudský údel zložia do hlávky.
Nechodia – bežia,
nehovoria – len kričia.
A vybuchujú – živé prskavky.
Detičky ľudí, škovránky v Božom poli.
Čože to pijú z Jeho stupaje?
Že pod ich košieľkou
čo bolí, dvakrát bolí,
no radosť trikrát mocná je.
Počuješ v noci hrmot ťažkých vlakov
do Osudu, čo všade nájde ťa.
Oželieš všetko –
vzduch, vodu, zver i vtákov.
No pomodlíš sa vrúcne za dieťa.
Tak dlho si ho na ramenách nosil,
až sám si ostal v jeho náručí.
A ak si dávno Boha nepoprosil,
aj modliť sa
ťa ono naučí.
