Poslednú noc a deň pred jesennými prázdninami sme strávili v škole. Nebola to oslava Halloweenu, ale len noc, ktorú sme si spestrili strašidelnými, či veselými aktivitami.
Spolu sme sa podieľali na celej akcii, čím sme si ju aj spríjemnili. Najprv sme si upiekli čarovné farebné slimáky. Trošku sme sa trápili, lebo farbu sme mali až za ušami a slimáky sa nechceli ušúľať. Ale nakoniec sa to podarilo a pečené slimáky rozvoniavali celou školou. Potom boli na rade tekvicové lampášiky – štetce a farby sa len tak mihali. Naše šikovné rúčky vytvorili naozaj strašidelné lampáše, do ktorých sme vložili sviečku a odložili, lebo ich čakala iná úloha. Potom sme si išli napísať strašidelné príbehy, aby nám ich pani učiteľka mohla v noci čítať. Keď sme toto všetko splnili, konečne prišla na rad párty – koláče, pagáče, záviny, bábovky, syrové tyčinky, pizzové slimáky, ... nevedeli sme, čo skôr zjesť. Hudba fičala na plné pecky a naše kreatívne tančeky, pózy a bláznenie nemalo konca kraja. Túto párty sme mali občas prerušenú, ale to len preto, aby sme robili iné srandovné veci. Prišli na rad múmie!! Toaleťák lietal kade tade, motali sme, krútili, balili, až našim kamarátom nebolo vidno ani kúsok tela. Urobili sme len malý otvor na noštek alebo očká. Fakt neskutočná švanda!! Ale potom ....... potom to prišlo!!! Chodba hrôzy!!! Nebolo nič vidno, iba tiene budov na stenách školy, či sem tam záblesk svetiel z áut. Hľadali sme oranžové svetlo, pri ktorom sme dostali inštrukcie. A keď sme ich splnili, dostali sme odmenu. Aj keď nám nebolo všetko jedno, všetci sme v poriadku došli naspäť do našej triedy aj s odmenou. Ako dôkaz slúžila podpisová listina, ktorá dokázala, že sme tam NAOZAJ boli. Potom už iba pár tančekov, pesničiek a išlo sa spať. Ale nie úplne spať. Išli sme počúvať strašidelné príbehy. Len my, kahance a hlas pani učiteľky, ktorá nám ich čítala. Niektoré boli skôr smiešne ako hrôzostrašné, ale pri niektorých sme si skoro aj cvrkli J Po poslednom príbehu sme postupne zatvárali očká a ponárali sa to ríše (možno strašidelných) snov. Týmto by sme sa chceli poďakovať našim „sponzorom“ – rodičom, ktorí nám pomohli zabezpečiť občerstvenie na večer, či osobná donáška pizze, ale aj skvelé raňajky, po ktorých sme mohli začať krásny a úspešný deň. Ďakujeme.

Viac fotografií nájdete vo fotoalbume